Uznajte, že nespravil nič neľudské, nič čo by asi nespravil každý z nás. Niekomu z okruhu svojich blízkych pomohol z titulu svojho postavenia. Nikomu tým neuškodil a asi sa ani nijako neobohatil. V rozvinutejších krajinách (a nebojím sa použiť tento termín) však niektorí ľudia naozaj vedia o čom je demokratické spoločenské zriadenie. Nie len o tom , že si „robím čo chcem“ ale najmä o tom, že som v prvom rade zodpovedný za svoje činy. Tým viac, čím vyššie som v spoločenskom rebríčku.
Koľkí by asi museli odstúpiť z verejnej funkcie na Slovensku za to, že nejako pomohli sebe alebo blízkym nad rámec dovoleného? Obávam sa, že do toľko neviem narátať. Dve veci viem ale isto.
Za prvé, že keby som bol verejným činiteľom, tiež už odstupujem, lebo som tiež len „povaha slovenská“.
Druhým istým faktom je, že do politiky by sa určite konečne dostali skutočne nové tváre. Po čase, ale predsa.
