Trenčiansky MAX – katastrofa na max?

Podozrivé je už jeho umiestnenie. Už na externý pohľad na MAX vyvoláva nepríjemný pocit stiesnenosti.  Ale s tým súvisí horší problém. Ním je parkovanie, ktoré je vo sviatočnej špičke absolútne nedostatočné. Zopár miest vonku nedokáže zastúpiť podzemná garáž. Smutným svedkom nedotiahnutého parkovania bol rovno vedľa môjho auta odstavený nabúraný pickup. Dobrý ujo, ktorého som stretol na odchode mi prezradil, že keď zaprší, podlaha parkoviska je nebezpečne šmykľavá . Ale dajme tomu že to sa prežije...

Narýchlo otvorené nákupné centrum, ktoré vraj má zabiť nudu v Trenčíne (adrenalínové vyhýbanie padajúcim hradbám už je príliš všedné :), pochopiteľne trpí na svoje rýchle otvorenie . Zopár bočných sekcií sa ešte dokončuje, z niekoľkých výkladov sa zatiaľ iba usmieva informácia o chystanej predajni. Ale to opäť nevadí. Skutočná katastrofa začína podivným architektonickým navrhnutím vnútorného dvojpodlažného rozloženia nákupných plôch a uličiek. Ak ste už navštívili podobné zariadenia jednoduchej zábavy obyvateľstva, v MAX-e Vás obarí celková stiesnenosť spojená s nešťastnou neprehľadnosťou. Akokeby najskôr architekt niečo navrhol, a následne majitelia vo svojej vševedomosti primaľovali na projekt do každého voľnejšieho priestranstva nejakú tú predajňu navyše. Tie samotné sú rozlohou už na tom lepšie, iba kde-tu vadí zbytočná prerastenosť a naopak. Taký Datart je napríklad doslova paródiou na poriadne elektro najmä vďaka svojim miniatúrnym rozmerom. Tovar všeobecne je šedá klasika... Nič výnimočné tu nenájdete snáď s výnimkou predajne New Yorker, ktorá ponúka - okrem iného - aj celkom milý výber sexy spodného prádla. Za riešenie skúšobných búdiek by si však architek zaslúžil po prstoch. Ale aby som nekrivdil, chválim aj štýlový „poschodový“ autobus prestavaný na kaviareň. Aspoň trocha štýlu v hromade komercie.

To „najlepšie“ vás však čaká ak náhodou dostanete hlad. Úškrn vyvolajú celé štyri fast-foodové predajne. Potenciál rozšírenia o jednu ďalšiu predajňu situáciu nerieši. Naviac, vďaka ponúkanému sortimentu, zamieri bežný návštevník určite len ku jednej z nich. Zabudnite na srdce Dubňa či Avionu, kde je hromada sedenia obkolesená „stánkami“ s obrovským výberom a rozumnými cenami. Tu nájdete iba hrozivý nedostatok stolov a dvadsaťminútový rad pri jednom zo stánkov. Ešte že som sa dal zlákať ponukou falošného sushi pri búdke, kde bolo viac zamestnancov ako zákazníkov za hodinu. Človek sa učí celý život. A ja by som nikdy netipoval, že si raz niekde budem priať poetickú jednoduchosť a premyslenosť McDonaldu.

Okrem hladu skúste krotiť aj svoje ďalšie potreby. Na záchodoch totiž funguje jedno umývadlo z troch. Chce to trpezlivosť neutrieť si ruky do kravaty majiteľa a vyskúšať každé z nich. Další dobrý ujo, ktorý sa snažil očistiť ruky svojmu synovi, to komentoval slovami: „hlavne že sú na fotobunku!“.

Samostatnou kapitolou je Hypernova, ktorá reprezentuje typické veľké potraviny v podobných zariadeniach. Tunajšia je však asi o 30 percent menšia ako Hypernovy v priemerných okresných mestách. Brigádnici na pokladniach naviac musia prosiť zákazníkov o drobnejšie bankovky, pretože im nepomôžu ani opakované telefonáty manažérom. Môj obdiv patrí ďalším dobrým ľuďom v našom rade, pretože pochopili situáciu a všemožne sa snažili roztrasenému mladému mužovi za pokladňou pomôcť. Získané päťdesiatkoruny mali v tomto momente hodnotu tisícok. Tomu sa vraví deflácia!

Po týchto zážitkoch už človek nemá vôbec chuť pokračovať v nákupe. Nech je ponuka predajní akákoľvek, servis okolo vás dokonale odradí. Aspoň v prípade, že nie ste na podobnom mieste prvýkrát. Ale aj v tejto dokonalej šlamastike sa našli svetlé momenty. A tými boli reakcie neznámych ľudí, s ktorými som mal tú česť v krátkosti „pokecať“ ( copyright AZET.sk ). Za ich milý úsmev a trpezlivosť im týmto ďakujem. Pre slovenskú predvianočnú horúčku to nie je práve typické.

Chudáci trenčania sa ale budú musieť nudiť ďalej.

Konštruktívne zhrnutie a úvod do diskusie:
MAX som navštívil v sobotu 10.12. Možno sa veci pohli už lepším smerom. Existuje aj taký pohľad na vec, že chyby MAXu máme tolerovať a byť radi, že vzniklo ďalšie takéto nákupné centrum. Ja ho rozhodne nezdieľam. Už nie je rok 1995 a nejde o žiadny pioniersky projekt "lepšieho Prioru ze zapádu". Pre mňa ide o typicky slovenskú unáhlenú snahu zarobiť. Veci sa naviac dali riešiť úplne elegantne. Stačilo by inštruovať brigádnikov, aby namiesto rozdávania letákov ponúkali návštevníkom nejaké cukríky spolu s milým úsmevom a jasným signálom že "my vieme, že to nemáme dokonalé". Ešte lepšie by bolo, keby sa medzi nakupujúcich plietli manažéri, aby bolo jasnejšie, že im na spokojnosti ľudí záleží. Nepovedal by som ani pol slova, keby MAX vyhlásil malú zlosovaciu súťaž typu "napíšte nám svoje pripomienky a návrhy a môžete vyhrať nákupnú poukážku". Stálo by to pár tisíc a zákazník by mal pocit, že nie je iba ovečka, ktorá má mínať peniaze, ale že bačovi na nej trocha záleží. Úprimne či nie. To je mi fuk.