V článkoch, ale a tiež v mnohých príspevkov k nim, sa začínajú až príliš prejavovať doslova extrémne názory jednotlivcov, ktorí bezbreho veria svojej pravde a stavajú svoj názor nad všetky ostatné. Skrátka „skutoční“ majstri sveta. Buď na plno alebo v drobnejších náznakoch. Určite sa to občas stalo alebo stane aj mne – niekedy to skrátka môže vyplynúť aj z blbej nálady. Občas to trocha preháňa napríklad aj kolega, ktorého články na tému tvorba webstránok mám veľmi rád po obsahovej stránke. Nie však už čo do spôsobu akými ich autor podáva a zabúda, že tieto „novinky“ nie sú z jeho hlavy. Snáď sa neurazí, keďže ho chválim za osvetu :)
Kým ma začnete kameňovať, vedzte že ja si plne uvedomujem, že blog je "literárny útvar", ktorý v prvom rade slúži na vyjadrenie toho najsubjektívnejšieho názoru autora. To je fajn. Ale zároveň sa to určite nevylučuje s jemným nadhľadom, kde-tu nejakým vtipom, či zapochybovaním o vlastnej sebaistote.
Toto je však pre písomnosti slovenskuoe typické aj mimo blogy. Kým v zahraničných publikáciách – vrátane učebníc pre vysoké školy - je bežné, že sa autor prejavuje ako omylná ľudská bytosť a netvári sa ako bezchybný robot, u nás je to presne naopak. Čím autor menej vie (v ideálnom prípade ak si prečítal len jednu-strašne-dobrú-knižku na danú tému) tým väčší patent na svoje názory predkladá. Tvári sa pri tom neskutočne seriózne – ako keby ho naraz osvietil Duch svätý, zdvojnásobili sa mu všetky čakry a spojili sa v ňom všetky teulurické prúdy Zeme.
Rozumiem, že takýto štýl písania možno platí na človeka v danej veci nevzdelaného, a možno nejaké fanynky z toho až odpadávajú, ale skúsenému odborníkovi je to skôr na smiech. Ak sa náhodou autor vyhol písaniu úplných nezmyslov (čo je často nadľudská úloha aj pre mňa), dá sa mu ešte vyčítať, že nevníma veci v kontexte, že povyšuje teóriu nad praktické skúsenosti alebo zabúda na aktuálnosť, či (ne)dôležitosť rozoberaných problémov.
To je už ale oveľa obsiahlejší problém, vrátim s k blogom. Stáť si za svojim názorom je určite dobrá vec. Keď sa do toho začne pliesť malichernosť, ego, viera vo vlastnú neomylnosť alebo vzťahovačnosť, nemá to však už so správnosťou nič spoločné.
Preto apelujem na všetkých autorov príspevkov, všetkých komentujúcich (v oboch prípadoch aj na seba :)... Skúsme tu veci riešiť bez spomenutých neduhov . Veď prakticky nikdy v podstate o nič nejde! Keď niekto z nás skutočne dosiahne obrovské výšiny svetového uznania, nech sa tu pokojne začne rozplývať nad svojim názorom. Ale veľmi pochybujem, že taký človek – ak sa na vrchol dostal tvrdou prácou – bude mať potrebu takýchto prejavov ľudskej malosti.
